Schválené projekty 2015

Rozdělení přidělené dotace z MŠMT na specifický vysokoškolský výzkum po fakultách se zohledněním celoškolských pracovišť na rok 2015

Celková přidělená částka z MŠMT na specifický vysokoškolský výzkum na VŠB-TUO - 52 908 039 Kč

Z toho 2.5% - 1 320 739 Kč - úhrada způsobilých nákladů spojených s organizací SGS

fakultapřidělená částka v Kč
FBI  1 172 500
EKF  4 962 700
FAST  3 070 000
FS  8 256 000
FEI 12 282 100
HGF  5 433 000
FMMI  6 188 000
VC 10 223 000
CELKEM 51 587 300
KódSP2015/110
Název projektuVplyv fiškálneho deficitu na ekonomický rast a možnosti jeho optimálneho znižovania v ČR
ŘešitelDrobiszová Agata Ing.
Školitel projektuprof. JUDr. Ing. Igor Kotlán, Ph.D.<br />
Období řešení projektu01.01.2015 - 31.12.2015
Předmět výzkumuHospodárska kríza odhalila veľké nedostatky fiškálnych politík viacerých krajín. Úroveň rozpočtových deficitov sa v priebehu krízových rokov výrazne zvýšila takmer na celom svete. S tým spojený rast verejného dlhu spopularizoval otázku dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Väčšina odbornej a praktickej verejnosti verí, že znižovanie deficitu vedie k dlhodobému ekonomickému rastu. Tvrdenie deklarujú aktivity smerujúce k vytváraniu fiškálnych pravidiel, ktoré majú zabrániť nadrozmernej tvorbe záporných rozpočtových bilancií. Tieto pravidlá sú konštruované s predpokladom negatívneho dopadu vniknutého deficitu na ekonomický rast. Je platný takto zadefinovaný vzťah? Naozaj deficit bráni rastu ekonomiky? Jednou z úloh akademických ekonómov, zaoberajúcich sa problematikou fiškálnej politiky, by malo byť hľadanie týchto odpovedí s prihliadnutím na aktualitu a významnosť problematiky.
Vychádzajúc z teoretického konceptu úloh fiškálnej politiky voči ekonomickému rastu (Barro, 1990; Barro a Sala-i-Martin, 1990) majú produktívne vládne výdavky, v najširšom poňatí investičné výdavky, podobný vplyv ako súkromná tvorba kapitálu. Na druhej strane distorzné príjmy razantným spôsobom ovplyvňujú investičnú aktivitu a rozhodovanie medzi pracovným a voľným časom. Autori vychádzali z predpokladu vyrovnanosti rozpočtu. Kneller et al. (1999) rozšírili analýzu o fiškálny deficit. Poukazujú na potrebu komplexného overovania významu jednotlivých zložiek fiškálnej politiky v rastovom modeli, rešpektujúc ich vzájomné interakcie. Potom platilo, že zvýšenie produktívnych výdavkov poklesom neproduktívnych výdavkov alebo rastom nedistorzných daní stimuluje rast. Podobná, v opačnom smere pôsobiaca, logika platí pri deficite (Benos, 2009; Bleaney et al., 2001; Drobizsová a Machová, 2015; Izák, 2011; Kneller et al., 1999; atď.). Za neproduktívne sú zvyčajne považované spotrebné výdavky vlády, ktoré však v sebe podľa Půplánová (2013) agregujú časť výdavkov na vzdelanie, výskum a zdravotníctvo (hlavne v rovine miezd a nepeňažných sociálnych transferov). Skupinu distorzných príjmov tvoria priame dane a príjmy sociálneho zabezpečenia. Zvyšné príjmy sú považované za nedistorzné. Pri porovnaní intenzity dopadov platilo, že vplyv produktívnych výdavkov a distorzných príjmov bol vyšší ako vplyv deficitu pri ich financovaní cez neproduktívne výdavky a nedistorzné dane (Bleaney et al., 2001). Otázkou potom je, či takto definované vzájomné vzťahy rozpočtových položiek pretrvávajú aj pod tlakom pretrvávajúcich deficitov.
Jednou z prvých prác, ktorá overovala rozdielne dopady fiškálnej politiky na dlhodobý ekonomický rast, spôsobenej zhoršujúcou sa fiškálnou pozíciou (pretrvávajúce rozpočtové deficity) bol príspevok Gupta et al. (2005). Pri posudzovaní dopadov fiškálnej konsolidácie (znižovania deficitov) autori poukazujú na pozitívnejšie dopady v skupine krajín s horšou fiškálnou pozíciou.
Ak historický vývoj znamená, že sa fiškálna pozícia v čase zhoršovala, potom hypotetické zmeny chápania úloh fiškálnej politiky v rastovom modeli, môžu byť získané pri porovnávaní výsledkov empirických prác staršieho dátumu s novšími. Abstrahovaním od ostatných faktorov, Afonso a Alegre (2008) hovoria o vtesnávaní súkromnej akumulácie kapitálu investičnou činnosťou vlády. Neskôr, Afonso a Fuceri (2010) hovoria o vytláčaní súkromného kapitálu vládnym a o pozitívnom dopade sociálnych transferov. Logicky správne sa Afonso a Jalles (2014b) pýtajú, aká je kauzalita medzi rastom a fiškálnymi premennými. Pri celkových výdavkoch sa javí byť opačná, zatiaľ čo kauzalita vládne príjmy – rast platí. Podstatným záverom sú potom rozdielne dopady skupín príjmov medzi krajinami s dlhodobo udržiavaným deficitom nad a pod 3 % k HDP. Skupina OECD krajín nad touto hranicou mala pozitívny vplyv z daní z príjmu, zisku a kapitálových výnosov a daní zo miezd (zhoršená fiškálna pozícia a pozitívny dopad distorzných daní). Naopak, v krajinách s nižším deficitom rast týchto položiek oslaboval ekonomický rast (silnejšia fiškálna pozícia a negatívny dopad distorzných daní totožný s prvým odsekom tejto strany). Kotlán et al. (2011) na kratších časových radách a pre celú vzorku OECD potvrdili preváženie pozitívneho dopadu zvyšovania korporatívnych daní, ktoré sú považované za vysoko distorzné. Afonso a Fuceri (2010) si tiež všimli podstatné rozdiely efektov príjmov a výdavkov medzi novými členskými krajinami a pôvodnou EÚ15. Logicky, nové členské krajiny predstavovali skupinu fiškálne zodpovednejších krajín, vďaka povinnosti plniť maastrichtské kritéria z predvstupového obdobia.
Z uvedeného bol odvodený čiastočný cieľ projektu SGS, a tým je overiť alebo vyvrátiť vytvorenú hypotézu „distorzného“ dopadu fiškálneho deficitu voči chápaniu distorzity a produktivity v Barro (1990) modeli fiškálnej politiky v ekonomickom raste.
V ďalšom texte je podstatné popísať možné vplyvy deficitu na ekonomický rast a určiť transmisné kanále prenosu vplyvu. Nasledujúci text je preto venovaný niektorým podstatným záverom empirických a teoretických prác v oblasti.
V teoretickej rovine je zrejmejšie, že z dlhodobého pohľadu vysoké deficity obmedzujú ekonomický rast. Tieto závery potvrdzujú výsledky pomerne veľkého počtu empirických prác (napr. Bleaney et. al, 2001; Checherita a Rother, 2010; Fisher, 1993; Gupta et al., 2005; Kneller et al., 1999; Romero de Avila a Strauch, 2008; atď.). Easterly a Schmidt-Hebbel (1993) tiež overili rast obmedzujúce účinky deficitu. Pomerne ucelene sumarizujú kanále, akým dochádza k procesom dopadov na ekonomiku. Podľa autorov výrazne záleží na rozhodnutí vlády, akým spôsobom bude deficit financovaný. V prípade monetizácie vzniká tlak na zrýchlenie inflácie, pričom vplyv inflácie na ekonomický rast nie je lineárny. Podľa Bruno a Easterly (1998) alebo Vinayagathasan (2013) pôsobí inflácia negatívne až od určitej úrovne. Ak sú deficity financované zvyšovaním dopytu po domácich zdrojoch dochádza k rastu úrokových sadzieb a obmedzeniu úverovej činnosti v ekonomike (credit squeeze). Rast dopytu po zahraničných zdrojoch vedie k externej nerovnováhe, depreciáčným tlakom a v najhoršom prípade ku kríze zahraničného dlhu.
Otázkam rozdielnych koncových dopadov spôsobu financovania vzniknutých deficitov na ekonomický rast sa venoval napr. Odedokun (2001). Nepotvrdil žiadny rozdiel medzi domácimi a zahraničnými zdrojmi. Naopak Gupta et al. (2005) tvrdí, že pozitívny dopad zo znižovania deficitov je približne 1,5 krát vyšší, ak dochádza k znižovaniu „konzumácie“ domácich úspor oproti proporčnému poklesu v dopyte po domácich a zahraničných zdrojoch. Obaja autori sa zhodli na negatívnom dopade deficitu na dlhodobý ekonomický rast.
Z opačného pohľadu existujú isté náznaky, podľa ktorých deficit dokáže vplývať na rast pozitívne. Buscemi a Yallwe (2012) zistili, že výška rozpočtových deficitov vplýva priamo úmerne na dlhodobý rast Číny, Indie a Juhoafrickej republiky. Dokonca pozitívne ovplyvňuje kontrolné premenné ich rastového modelu. Menovite súkromné investície, domáce úspory, podiel úverov na HDP a otvorenosť ekonomiky. Prihliadnutím k faktu, že spomenuté krajiny patria k najdynamickejšie rastúcim krajinám sveta, za takýmto rozvojom pravdepodobne stojí silne expanzívna fiškálna politika.
Murín (2014) tvrdí, že existuje rozdielny dopad v prípade zohľadnenia procesu tvorby deficitu. Ak deficit vzniká ako dôsledok rastu celkových výdavkov, tak znižuje rastový výkon. Naopak pokles príjmov vlády, pri konštantných výdavkoch, vedie k stimulácií rastu. Blanchard et al. (2010) nepriamo potvrdzuje pozitívny dopad procesov tvorby deficitu z iného pohľadu. Ak deficity vznikajú ako dôsledok účinných vstavaných stabilizátorov, potom môže fiškálna politika (bez diskrečných opatrení) znižovať fluktuáciu krátkodobého produktu okolo jeho trendovej trajektórie (znižovať magnitúdu a dĺžku produktových medzier) a tým prispieť k zvyšovaniu rastu potenciálu v čase. Taylor et al. (2012) tvrdia, že fiškálne deficity pôsobia prorastovo aj s prihliadnutím k dopadu na reálne úrokové miery. Kontracyklické primárne deficity stimulujú rast HDP, čo pozitívne ovplyvňuje rastový výkon v dlhom období. Dopad deficitu na úrokové miery a úroky z vládnych dlhopisov odznie relatívne rýchlo. Ďalej upozorňujú, že v chápaní udržateľnosti verejných financií platí pravidlo rýchlejšieho tempa rastu ekonomiky proti reálnym efektívnym úrokovým sadzbám z dlhu. Avšak sústavná stimulácia prostredníctvom fiškálnej nerovnováhy vytvára tlak na rast schodku bežného účtu platobnej bilancie. Bližšie sa problematike dvojitého deficitu venuje napr. Ghosh Roy a Hendrik (2008).
Pelagidis a Desli (2004) tvrdia, že deficit pozitívne koreluje s dosahovanými kapitálovými ziskami, pretože vytvára svojskú podobu pákového efektu. Datočné výdavky vlády, najmä kapitálové, znižujú podiel súkromného kapitálu na makro úrovni, čím prispievajú k vyššej rentabilite vlastného kapitálu. Odporúčajú, aby vláda realizovala schodky rozpočtovej bilancie aj v tzv. dobrých časoch. Na druhú stranu Alesina et al. (1999) tvrdí, že rast vládnych výdavkov, najmä platov v štátnom sektore, vytvára tlak na rast miezd v súkromnom sektore, čo na ziskovosť firiem pôsobí ešte negatívnejšie ako rast priamych daní. Vo vzťahu ku konsolidácií potom navrhujú, ak musia rásť príjmy rozpočtu, potom výdavky vlády musia klesať minimálne takým tempom, ako dochádza k rastu príjmov z priamych daní. Tak môže mať konsolidácia pozitívny účinok na produkciu aj pri zvýšení daňovej záťaže. Podľa Agnello a Sousa (2011) rast fiškálnych deficitov síce vedie k rastu úrokových mier, ale tie spôsobujú pokles ceny aktív. Zatiaľ čo ceny finančných aktív sa šoku prispôsobujú relatívne rýchlo, dopad fiškálnej stimulácie na ceny reálnych aktív odznieva po dlhú dobu. Rast deficitu dokonca spôsobuje vtesnávanie súkromnej spotreby. Výsledný efekt z deficitu je prorastový, rovnako ako v Taylor et al. (2012), aj po prihliadnutím k negatívam spojeným s rastom úrokových mier.
Vo vzťahu k efektom fiškálnej konsolidácie je podľa Agnello a Sousa (2014) dôležité sledovať aj jej dopad na príjmovú nerovnosť. Autori tvrdia, že zvyšovanie deficitov (fiškálna expanzia) výrazným spôsobom znižuje príjmové nerovnosti v ekonomike. Naopak, obzvlášť škrty vo výdavkoch vlády majú negatívny dopad na rovnosť distribúcie národného dôchodku medzi jednotky obyvateľstva. Tento efekt je umocnený v prípade, že fiškálna konsolidácia nasleduje po finančných otrasoch. Po rozšírení vzťahu príjmovej nerovnosti a fiškálneho deficitu o ekonomický rast Muinelo-Gallo a Roca-Sagalés (2011) overili negatívny dopad deficitu na príjmovú nerovnosť. Zároveň platí, že rast príjmovej nerovnosti oslabuje rast potenciálu v dlhom období. Ďalej potvrdili nepriamo úmerný nexus medzi deficitom a rastom. Existuje preto možnosť, že ak by prevýšili pozitíva deficitu v úlohe znižovania príjmových disparít negatíva spojené s rastom rozpočtových schodkov, potom by mal byť výsledný efekt deficitu prorastový.
Blanchard (1990) definuje fiškálnu konsolidáciu ako uvedomelú činnosť vlády, smerujúcu k podstatnému zníženiu úrovne deficitu k HDP. Tzv. fiškálne šoky môžu mať na produkciu v teoretickej rovine dva hlavné efekty. Prvým dopadom je keynesiánsky efekt, ktorý hovorí, že fiškálna konsolidácia je vždy sprevádzaná poklesom HDP a ekonomike trvá pomerne dlhú dobu, kým sa vráti do rovnovážnej rastovej trajektórie (Taylor et al., 2012). Sturn (2014) dokonca tvrdí, že pokiaľ dochádza k fiškálnej reštrikcií počas recesie, rastie dlhodobá nezamestnanosť, ktorá vedie k hysterézií nezamestnanosti.
Druhým teoretickým konceptom sú nekeynesiánske efekty alebo teória, ktorá predpokladá expanzívny charakter fiškálnej reštrikcie (expanzívna fiškálna kontrakcia). Giavazzi a Pagano (1990) tvrdia, že pokiaľ sa konsolidácia javí byť dostatočne veľká a perzistentná, vedie k rastu produkcie cez rast spotreby. Deje sa tak prostredníctvom očakávaní ekonomických subjektov, ktoré chápu snahu vlády ako dopredu hľadiacu a zodpovednú činnosť. V kalkulácií svojich budúcich príjmov nerátajú s dodatočným zdaňovaním, odôvodneným vysokým verejným dlhom. Giavazzi a Pagano (1996) ďalej rozširujú nekeynesiánske efekty o pohľad v opačnom smere. Stimulácia môže viesť k výraznému oslabeniu spotreby, ak agenti vnímajú stimul ako krátkodobo udržateľný, s budúcim negatívnym dopadom na ich disponibilný dôchodok. Afonso a Jalles (2014a) tvrdia, že v podobnej logike reagujú súkromné investície a to aj v prípade, že by fiškálna stimulácia explicitne neviedla k rastu úrokových sadzieb.
Hernandez de Cos a Moral-Benitos (2011) spochybňujú závery štúdií dokazujúce nekeynesiánske efekty. V ich podaní predchádzajúce práce nebrali v úvahu endogenitu procesu konsolidácie. Pokiaľ je konsolidácia endogénna voči hospodárskemu rastu, teda dochádza k nej, až keď je ekonomika v stave očakávaného budúceho zlepšenia hospodárskeho vývoja, potom neplatia nekeynesiánske efekty. V prípade, že hospodárska autorita činí reštriktívnu politiku v stave, kedy sa neočakáva budúce zlepšenie hospodárskeho rastu, môžu pretrvávať nekeynesiánske efekty.
Blanchard a Leigh (2013) tvrdia, že v stave hlbokej recesie sú multiplikačné účinky fiškálnej politiky podstatne výraznejšie. V modernej globálnej ekonomike taktiež zaváži efekt prelievania konsolidácie medzi ekonomikami, ktorý vzniká prostredníctvom dopadu na vzájomný obchod (Goujard, 2013). Efekty prelievania sú silnejšie v prípade všeobecnej krízy medzinárodnej obchodnej aktivity. Ak dochádza k simultánnej konsolidácií vo viacerých krajinách, môže byť výsledná strata produktu umocnená vzájomnou medzinárodnou interakciou a návrat do rovnovážnej trajektórie ďaleko zdĺhavejším procesom.
Efekty fiškálnej konsolidácie sú voči hospodárskemu rastu pozitívnejšie, ak dochádza k znižovaniu vládnych výdavkov. V logickej rovine platia podobné závery aj o expanzívnej fiškálnej politike. Multiplikačné účinky zníženia daní sú vyššie ako tie zo zvyšovania výdavkov (Ramey, 2011; Romer a Romer, 2010). Dopady fiškálnych šokov na veľkosť verejného dlhu k HDP zdá sa majú podobný vplyv ako na produkt (Melecký a Melecký, 2012b). Zvýšenie daní má krátkodobejší dopad na úroveň dlhu, zatiaľ čo efekt zníženia verejných výdavkov odznieva podstatne dlhšie.
Tento projekt bude nadväzovať na projekty č. SP2014/145 „Vliv struktury vládních výdajů a daní na vybrané sektory a ekonomický růst v ČR“, č. SP2013/176 „Dopad korporatívneho zdanenia na vybrané sektory ČR“ a č. SP2012/105 „Vliv investičních pobídek v rámci daňové politiky ČR na podnikatelské subjekty Moravskoslezského kraje v kontextu ekonomické krize“. Všetky predchádzajúce projekty sa z rôznych pohľadov zaoberali fiškálnou politikou ČR. Prvý projekt č. SP2012/105 riešil možnosti daňovej politiky z pohľadu stimulácie tokov priamych zahraničných investícií. Projekt č. SP2013/176 sa zaoberal vzájomnou interakciou korporatívneho zdanenia a ekonomického rastu. Poukazoval na problémy spojené s neefektivitou daňovej kvóty ako ukazovateľa daňovej záťaže. Ďalej hodnotil vzájomné vzťahy medzi daňovým výnosom, efektívnym daňovým zaťažením a ekonomickým rastom a ich dopady na jednotlivé sektory ekonomiky ČR. Za najškodlivejšie dane voči rastu boli považované korporatívne, osobné dane z príjmu a príspevky sociálneho zabezpečenia. Oba menované projekty boli zamerané na príjmovú stranu fiškálnej politiky. Posledný realizovaný projekt č. SP2014/145 rozšíril predošlé o vládne výdavky. Z jeho výsledkov je zrejmé, že tzv. neproduktívne výdavky oslabujú rastový výkon ekonomiky. Produktivita vládnych výdavkov, okrem rozširovania produkčných možností ekonomiky, do značnej miery závisí na efektivite vynakladania prostriedkov, kvalite inštitucionálneho prostredia a miere fiškálnej transparentnosti.
Tento projekt nadviaže na predchádzajúce a rozšíri ich o analýzy dopadu vzájomnej bilancie výdavkov a príjmov ako na ekonomický rast, tak na niektoré vybrané výsledky predchádzajúcich projektov.
Podstatným teoretickým východiskom projektu budú práce autorov Barro (1990), Barro a Sala-i-Martin (1990). Rozšírenie metodiky empírie fiškálnej politiky a ekonomického rastu predstavujú Kneller et al. (1999) a následne dopracované Bleaney et al. (2001). Hlavným cieľom projektu bude navrhnúť optimálne možnosti znižovania fiškálneho deficitu, ktoré v najlepšom prípade povedú k zvýšeniu ekonomického rastu v dlhom období. Prvým sekundárnym cieľom bude overiť, alebo vyvrátiť hypotézu o distorznom vplyve deficitu voči dopadom štruktúry vládnych výdavkov a príjmov na ekonomický rast, bližšie špecifikovanú v predmete výskumu. Analýzy v týchto bodoch budú vychádzať z dynamickej panelovej regresie, odhadovanej pomocou GMM (zovšeobecnenej metódy momentov). GMM predstavuje robustnú alternatívu voči jednoduchým jednostupňovým metódam, založených na minimalizácií súčtov štvorcov rezíduí (bližšie napr. Wooldridge, 2002). V tomto ohľade sú za vecne prínosné práce považované Afonso a Alegre (2008) a metodickejšie zameraná Afosno a Jalles (2014b).
Druhý sekundárny cieľ bude popísať dopad navrhnutých opatrení znižovania deficitu na vybranú ekonomiku komplexnejšie. Pre porovnanie intenzity efektov opatrení na vybrané makroekonomické veličiny a pre sledovanie dĺžky ich odoziev bude využitý DSGE model (Dynamic Stochastic General Equilibrium), vychádzajúci z nového keynesiánstva. Podľa Stahler a Thomas (2012) DSGE modeli predstavujú teoreticky založený analytický nástroj, ktorý po vhodnej kalibrácií umožní sledovať intenzitu a dĺžku dopadu dočasných alebo permanentných zmien veličín fiškálnej politiky na ekonomiku. Podľa Melecký a Melecký (2012a) sú DSGE modely teoreticky založená alternatíva oproti štatisticky determinovaným VAR (Vector Autoregression) modelom.
Pre analýzy dát v panelovej štruktúre bude potrebné zabezpečiť čo najdlhšie časové rady, s prihliadnutím na potrebnú homogenitu vzorky. S homogenitou vzorky súvisí aj homogenita spracovania dát. Z toho dôvodu budú pre tento typ štruktúry dát uprednostňované svetové databázy pred dátami národných štatistických inštitúcií. Menovite pôjde najmä o Eurostat, Penn World Table, OECD iLibrary, WB Databank, IMF eLibrary. Pre zostavenie DSGE modelu a funkcie impulzívnych odoziev môžu byť využité národné účty dostupné z národných databáz v prípade, že sa bude jednať o analýzu jednej krajiny. Existujú modely konštruované pre skupinu krajín. V tom prípade logika veci nasleduje spracovanie dát panelovej štruktúry.
Harmonogram výskumu (2015):
január – február: príprava výskumu, rešerš literatúry, spracovanie metodiky,
marec – apríl: zber dát, spracovanie a analýza dát,
máj – jún: spracovanie výsledkov, príprava spracovania článkov a príspevkov,
júl – august: spracovanie článkov a príspevkov,
september – október: zapracovávanie pripomienok,
november – december: spracovanie záverečnej správy.

Zoznam literatúry:
AFONSO, Antonio and Davide FUCERI (2010). Government Size, Composition, Volatility and Economic Growth. European Journal of Political Economy. Vol. 26, No. 4, pp. 517–532.
AFONSO, Antonio and Juan González ALEGRE (2008). Economic Growth and Budgetary Components: A Panel Assessment for the EU. European Central Bank Working Paper. No. 848.
AFONSO, Antonio and João T. JALLES (2014a). Assessing Fiscal Episodes. Economic Modelling. Vol. 37, pp. 255-270.
AFONSO, Antonio and João T. JALLES (2014b). Fiscal Composition and Long-term Growth. Applied Economics. Vol. 46, No. 3, pp. 349-358.
ALESINA, A., S. ARDAGNA, R. PAROTTI and F.SCHIANTARELLI (1999). Fiscal Policy, Profits, and Investment. NBER Working Papers. No. 7207.
AGNELLO, Luca and Ricardo M. SOUSA (2011). Can Fiscal Policy Stimulus Boost Economic Recovery? Revue Economique. Vol. 62, No. 6, pp. 1045-1066.
AGNELLO, Luca and Ricardo M. SOUSA (2014). How Does Fiscal Consolidation Impact on Income Inequality? Review of Income. Vol. 60, No. 4, pp. 702-726.
BARRO, Robert (1990). Government Spending in a Simple Model of Endogenous Growth. Journal of Political Economy. Vol 98, No. 5, pp. 103 – 125.
BARRO, Robert J. and Xavier SALA-I-MARTIN (1990). Public Finance in Models of Economic Growth. NBER Working Papers. No 3326.
BENOS, Nikos (2009). Fiscal Policy and Economic Growth: Empirical Evidence from EU Countries. MRPA Working Papers. No. 19174.
BLANCHARD, Olivier (1990). Comment on Giavazzi and Pagano, 1990. In Blanchard, O. and Fischer, S. (eds.). NBER Macroeconomics Annual 1990. Cambridge (MA): MIT. pp. 111-116.
BLANCHARD, Olivier and Daniel LEIGH (2013). Growth Forecast Errors and Fiscal Multipliers. IMF Working Papers. Washington, DC: IMF, January 2013. No 13/1.
BLANCHARD, O., G. DELL´ARICCIA and P. MAURO (2010). Rethinking Macroeconomic policy. Journal of Money, Credit and Banking. 2010, Vol. 42, No. s1, pp. 199-215.
BLEANEY, M., N. GEMELL and R. KNELLER (2001). Testing the Endogenous Growth Model: Public Expenditure, Taxation and Growth over the Long Run. Canadian Journal of Economics. Vol. 34, No 1, pp. 36–57.
BRUNO, Michael and William EASTERLY (1998). Inflation crises and long-run growth. Journal of Monetary Economics. 1998, Vol. 41, No. 1, pp. 3-26.
BUSCEMI, Antonino and Alem H. YALLWE (2012). Fiscal Deficit, National Saving and Sustainability of Economic Growth in Emerging Economies: A Dynamic GMM Panel Data Approach. International Journal of Economics and Financial Issues. Vol. 2, No. 2, pp. 126-140.
CHECHERITA, Christina and Philipp ROTHER (2010). The Impact of High and Growing Government Debt on Economic Growth: An Empirical Investigation for the Euro Area. ECB Working Papers. No 1237.
DROBISZOVÁ, Agata a Zuzana MACHOVÁ (2015). Vplyv fiskálni politky na ekonomický růst v zemích OECD. Politická ekonomie. Praha: VŠE, 2015. (in print).
FISHER, Stanley (1993). The role of Macroeconomic factors in growth. NBER Working Papers. No. 4565.
GIAVAZZI, Francesco and Marco PAGANO (1990). Can Severe Fiscal Contractions Be Expansionary? Tales of Two Small European Countries. NBER Working Papers. No. 3372
GIAVAZZI, Francesco and Marco PAGANO (1996). Non-keynesian Effects of Fiscal Policy Changes: International Evidence and the Swedish Experience. Swedish Economic Policy Review. Vol. 3, No. 1, pp. 67-103.
GHOSH ROY, Atrayee and Hendrik VAN DEN BERG (2008). Budget Deficits and U.S. Economic Growth. Economics Bulletin. Vol. 29, No. 4, pp. 3015-3030.
GOUJARD, Ańtoine (2013). Cross-Country Spillovers from Fiscal Consolidations. OECD Economics Department Working Papers. No. 1099.
GUPTA, S., B. CLEMENTS, E. BALDACCI and C. MULAS-GRANADOS (2005). Fiscal Policy, Expenditure Composition and Growth in Low-Income Countries. Journal of International Money and Finance. Vol. 24, No. 3, pp. 441– 463.
HERNANDEZ DE COS, Pablo and Enrique MORAL-BENITO (2011). Endogenous fiscal consolidations. Banco de Espana Documentos de Trabajo. Madrid: Banco de Espana, March 2011. No. 1102.
IZÁK, Vratislav (2011). Vlyv vládních výdajů a daní na ekonomický růst (empirická analýza). Politická ekonomie. 2011, Vol. 2, pp. 147-163.
KOTLÁN, I., Z. MACHOVÁ a L. JANÍČKOVÁ (2011). Vliv zdanění na dlouhodobý ekonomický růst. Politická ekonomie. 2011, Vol. 59, No. 5, pp. 638-658.
KNELLER, R., M. BLEANEY and N. GEMMELL (1999). Fiscal Policy and Growth: Evidence from OECD Countries. Journal of Public Economics. 1999, Vol. 74, pp. 171-190.
MELECKÝ, Martin a Aleš MELECKÝ (2012a). Aplikované modelování pro potřeby hospodářské politiky. VŠB – TU Ostrava. ISBN 978-80-248-2689-9 MELECKÝ, Aleš a Martin MELECKÝ (2012b). Vliv makroekonomických šoku na dynamiku vládniho dluhu: Jak robustní je fiskálni pozice Česke Republiky? Politicka Ekonomie. Vol. 60, No. 6, pp. 723-742.
MUINELO-GALLO, Leonel and Oriol ROCA-SAGALÉS (2011). Economic Growth and Inequality: The Role of Fiscal Policies. Australian Economic Papers. Vol. 50, No. 2-3, pp. 74-97.
MURÍN, Martin (2014). The Influence of Fiscal Policy on Economic Growth: the Role of Fiscal Deficit. In: MACHOVÁ, Z., ed. Prosceeding from the 4th International Scientific Conference „Taxes in the World“, pp. . Ostrava: VŠB – Technical University of Ostrava.
ODEDOKUN, Matthew O. (2001). Public Finance and Economic Growth: Empirical Evidence for Developing Countries. WIDER Discussion Paper. No. 2001/72.
PELAGIDIS, Theodore and Evangelia DESLI (2004). Deficits, Growth and Current Slowdown: what role for the fiscal policy? Journal of Post-Keynesian Economics. Vol. 26, No. 3, pp. 457-465.
PŮLPÁNOVÁ, Lenka V. (2013). Understanding Government Consumption. Statistika: Statistics and Economy Journal. 2013, Vol. 93, No. 2, pp. 15-29.
RAMEY, Valerie A. (2011). Identifying Government Spending Shocks: It Is All in the Timing. The Quarterly Journal of´Economics, Vol. 126, No. 1, pp. 1–50.
ROMER, Christina D. and David H. ROMER (2010). The Macroeconomic Effects of Tax Changes: Estimates Based on a New Measure of Fiscal Shocks. American Economic Review. Vol. 100, No. 3, pp. 763–801.
ROMERO DE AVILA, Diego and Rolf STRAUCH (2008). Public Finances and Long Term Growth in Europe: Evidence from a Panel Data Analysis. European Journal of Political Economy. Vol. 24, No. 1, pp. 172-191.
STAHLER, Nikolai and Carlos THOMAS (2012). FiMod--A DSGE Model for Fiscal Policy Simulations. Economic Modelling. Vol. 29, No. 2, pp. 239-261.
STURN, Simon (2014). Macroeconomic policy in recessions and unemployment Hysteresis. Applied Economics Letters. Vol. 21, No. 13, pp. 914-917.
TANZI, Vito and Howell H. ZEE (1997). Fiscal Policy and Long-run Growth. IMF Staff Papers. Vol. 44, No. 2, pp. 179-209.
TAYLOR, L., Ch. R. PROANO, L. DE CARVALHO and N. BARBOSA (2012). Fiscal Deficits, Economic Growth and Government Debt in the USA. Cambridge Journal of Economics. Vol. 36, No. 1, pp. 189-204.
VINAYAGATHASAN, Thanabalasingam (2013). Inflation and economic growth: A dynamic panel threshold analysis for Asian economies. Journal of Asian Economics. Vol. 26, pp. 31–41.
WOOLDRIDGE, Jeffrey M. (2002). Econometric Analysis of Cross Section and Panel Data. Cambridge: MIT Press.
Členové řešitelského týmuIng. Agata Drobiszová
Ing. Denis Fiebrich
Bc. Žaneta Hoďáková
prof. JUDr. Ing. Igor Kotlán, Ph.D.
Doc. Ing. Mgr. Zuzana Machová, Ph.D.
Ing. Rudolf Macek
Ing. Martin Murín
Ing. Věra Vráblíková
Ing. Iva Richterová
Specifikace výstupů projektu (cíl projektu)Tento projekt bude nadväzovať na projekty č. SP2014/145 „Vliv struktury vládních výdajů a daní na vybrané sektory a ekonomický růst v ČR“, č. SP2013/176 „Dopad korporatívneho zdanenia na vybrané sektory ČR“ a č. SP2012/105 „Vliv investičních pobídek v rámci daňové politiky ČR na podnikatelské subjekty Moravskoslezského kraje v kontextu ekonomické krize“. Menované projekty sa každý z určitých pohľadov venovali fiškálnej politike. Účelom tohto projektu bude nadviazať na ich výsledky a rozšíriť ich o analýzy výslednej bilancie medzi vládnymi príjmami a výdavkami.
Hlavným cieľom projektu bude navrhnúť optimálne možnosti znižovania fiškálneho deficitu, ktoré v najlepšom prípade povedú k zvýšeniu ekonomického rastu v dlhom období.
Prvým sekundárnym cieľom bude overiť, alebo vyvrátiť hypotézu o distorznom vplyve deficitu voči dopadom štruktúry vládnych výdavkov a príjmov na ekonomický rast, bližšie špecifikovanú v predmete výskumu.
Druhý sekundárny cieľ bude komplexnejšie popísať dopad navrhnutých opatrení znižovania deficitu na vybranú ekonomiku.
Výstupom projektu SGS bude dosiahnutých záväzne minimálne 98 bodov.
Zaradenie výstupov podľa hodnotenia výsledkov podľa RVV:
- 3 články v impaktovanom časopise, napr. Finance a Ůvér, Eastern European Economics, Politická ekonomie, predpokladaný rok vydania: 2015 – 2016 (cca 56 bodov);
- 2 články v recenzovanom časopise, napr. Národohospodářský obzor, Economic Analysis and Policy, predpokladaný rok publikácie: 2015 (cca 18 bodov);
- účasť na siedmych konferenciách (cca 24 bodov);
a) zahraničné konferencie:
• 16th International Scientific Conference, Economic Science for Rural Development 2015;
• 25th IBIMA Conference, International Business Information Management Asociation;
• 8th Conference EuroMed 2015, EuroMed Academy of Business Conference;
• 3rd Economics & Finance Conference, International Institute of Social and Economic Sciences, 2015;
b) tuzemské konference:
• 9th International Days of Statistics and Economics, The Department of Statistics and Probability and the Department of Microeconomics University of Economics, Prague and The University of Economics, Faculty of Business Economics with seat in Košice ESC Rennes International School of Business;
• Liberec Economic Forum – LEF 2015, Technical University of Liberec, Faculty of Economics;
• Economic Policy in the European Union Member Countries 2015, VSB –Technical University Ostrava, Faculty of Economics, Department of National Economy and Silesian University in Opava School of Business Administration in Karvina Department of Economics.

Rozpočet projektu - uznané náklady

NávrhSkutečnost
1. Osobní náklady
Z toho
40200,-40200,-
1.1. Mzdy (včetně pohyblivých složek)30000,-30000,-
1.2. Odvody pojistného na veřejné zdravotně pojištění a pojistného na sociální zabezpečení a příspěvku na státní politiku zaměstnanosti10200,-10200,-
2. Stipendia165800,-165800,-
3. Materiálové náklady65000,-58870,-
4. Drobný hmotný a nehmotný majetek19000,-9600,-
5. Služby90000,-84294,-
6. Cestovní náhrady52000,-73236,-
7. Doplňkové (režijní) náklady max. do výše 10% poskytnuté podpory48000,-48000,-
8. Konference pořádané VŠB-TUO k prezentaci výsledků studentského grantu (max. do výše 10% poskytnuté podpory)0,-0,-
9. Pořízení investic0,-0,-
Plánované náklady480000,-
Uznané náklady480000,-
Celkem běžné finanční prostředky480000,-480000,-