Schválené projekty 2013

Rozdělení přidělené dotace z MŠMT na specifický vysokoškolský výzkum po fakultách se zohledněním celoškolských pracovišť na rok 2013

Celková přidělená částka z MŠMT na specifický vysokoškolský výzkum na VŠB-TUO - 50 297 tis.Kč

Z toho 2.5%  - 1 257 425 Kč - úhrada způsobilých nákladů spojených s organizací SGS

fakultačástka v tis. Kč
FBI 1 384
EKF 5 219
FAST 3 132
FS 11 112
FEI 12 608
HGF 7 091
FMMI 7 130
CNT 1 363
CELKEM 49 039

Rezerva 575,- Kč
825,- Kč Fond účelových prostředků (nevyčerpaná rezerva z roku 2012)

KódSP2013/176
Název projektuDopad korporatívneho zdanenia na vybrané sektory ČR
ŘešitelMacek Rudolf Ing.
Školitel projektuprof. JUDr. Ing. Igor Kotlán, Ph.D.<br />
Období řešení projektu01.01.2013 - 31.12.2013
Předmět výzkumuProblematika zdanenia sa vo všeobecnosti a určitým spôsobom dotýka takmer všetkých ekonomických subjektov. Samotné zdanenie týchto subjektov vyvoláva rozsiahle debaty a polemiky nielen v odbornej, politickej, ale i laickej verejnosti. Štruktúra daňového systému a jeho jednotlivé charakteristiky (napr. spôsob a miera zdanenia, daňové úľavy) sa okrem iného skúmajú v rámci ich dopadu na základné makroekonomické veličiny. Debaty a spory ohľadom spôsobu či miery zdanenia sa zintenzívnili v súvislosti so svetovou finančnou krízou, ktorá naplno prepukla pádom americkej banky Lehman Brothers v roku 2008. Súčasnou, dlhovou fázou krízy sú postihnuté predovšetkým krajiny Európskej únie (EÚ), resp. eurozóny. Z tohto dôvodu sú jednotlivé vlády členských krajín EÚ vystavené zvýšenému dohľadu a tlaku zo strany finančných trhov smerom ku konsolidácii verejných rozpočtov. Vlády sa preto snažia o čo najoptimálnejšie vysporiadanie sa s dôsledkami dlhovej fázy krízy tak, aby boli dodržané nielen pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, ale aby došlo aj k čo najrýchlejšiemu oživeniu hospodárskeho rastu. Pri zvyšovaní príjmov do štátneho rozpočtu môžu vlády vo všeobecnosti využívať dva základné kanály – kanál priamych a kanál nepriamych daní.
Arnold (2008) sa vo svojej štúdii zaoberal vplyvom jednotlivých typov daní na ekonomický rast v krajinách OECD. Na základe jeho empirických výsledkov zistil, že korporatívne zdanenie je najviac škodlivé pre ekonomický rast. Za korporatívnym zdanením nasledujú osobné dane z príjmu a spotrebné dane. K obdobným záverom prišli napr. Lee a Gordon (2005) resp. Johansson a kol. (2008). Matei a Parvu (2009a) uvádzajú, že za posledných niekoľko rokov generuje zdanenie firiem významné výzvy a úlohy pre národné vlády jednotlivých štátov. A to konkrétne vzhľadom ku stimulácii podnikateľskej aktivity a taktiež aj ku zabezpečeniu finančných zdrojov pre uspokojenie potrieb verejného charakteru. Práve z týchto dôvodov by mala byť politika v oblasti korporatívneho zdanenia každého štátu predmetom dôkladnej analýzy, a preto sa javí za potrebné skúmať vzťah medzi korporatívnym zdanením a ekonomickým rastom.
Medzi prvé práce zaoberajúce sa kauzalitou medzi ekonomickým rastom a korporatívnym zdanením je možné zaradiť príspevky Judda (1985) či Aschauera (1988), ktorí sa zaoberali produktivitou vládnych výdavkov a zároveň aj ich vplyvom na ekonomický rast v súvislosti s ich financovaním rôznym typom daní. Bradford (1978), Hartman (1982) resp. Chamley (1986) poukázali na skutočnosť, že nakoľko dochádza k pohybu kapitálu medzi krajinami, zavedenie korporatívnej dane vo vybranej ekonomike vedie ku zníženiu čistej návratnosti kapitálu. Z tohto dôvodu by sa daňami z kapitálu mali zaoberať tvorcovia hospodárskej politiky. King a Rebelo (1990) sa vo svojej práci snažili nájsť odpoveď na otázku, prečo sú jednotlivé ekonomiky charakteristické disparitami v rámci dlhodobého ekonomického rastu. Poukázali na výrazný negatívny efekt medzi národným zdanením a ekonomickým rastom skrz vplyv zdanenia na podnety jednotlivcov akumulovať kapitál v oboch jeho formách – fyzickej i ľudskej. Príspevky Gravelleho a Kotlikoffa (1989), Goolsbeeho (1997), Lina a Russoa (1999), Auerbacha (2001) či Eichnera a Runkela (2006) boli venované samotnému korporatívnemu zdaneniu a jeho dopadu na vybrané ekonomické veličiny.
Kotlán, Machová a Janíčková (2011) uvádzajú tri základné kanály, prostredníctvom ktorých dochádza k ovplyvňovaniu ekonomickej situácie danej ekonomiky zmenou korporatívneho zdanenia. Prvým kanálom je vplyv korporatívneho zdanenia na prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do danej ekonomiky, druhým je ovplyvňovanie úrovne ľudského kapitálu. Tretí, posledný kanál sumarizuje predchádzajúce dva, kedy dochádza k vplývaniu na samotný ekonomický rast.
Podnikateľská činnosť predstavuje veľmi významnú aktivitu v rámci každého národného hospodárstva, a to vzhľadom k jej ekonomickým a sociálnym dopadom. Konkrétne sa jedná o vytváranie nových pracovných miest, zvyšovanie produktivity práce či rast konkurencieschopnosti. V súvislosti s neustále sa rozširujúcou globalizáciu majú firmy príležitosť efektívneho alokovania výrobných faktorov v rámci ponúknutých podmienok na príslušných národných trhoch či v rámci jednotlivých štátov (Matei a Parvu, 2009b). V rámci vplyvu korporatívneho zdanenia na prílev PZI je možné vo všeobecnosti uviesť práce Buettnera a Wamsera (2006) či Keuschnigga (2009), ktorí tvrdia, že rast korporatívneho zdanenia spôsobuje odliv PZI, čím dochádza k rastu nezamestnanosti, zhoršeniu celkovej fiškálnej politiky a spomaleniu tempa rastu reálneho produktu. Harberger (1962) tvrdí, že vysoké korporatívne zdanenie môže predstavovať konkurenčnú nevýhodu pre malé otvorené ekonomiky. Toto vysoké korporatívne zaťaženie odrádza investorov od realizácie PZI. Medzi nadväzujúce práce je možné zaradiť napr. príspevky Heatona (1986), Moleho (1988), Stewarta a Webba (2006), resp. Quéreho (2005), ktorý skúmal toky PZI v krajinách OECD a prišiel k záveru, že rozdiely v korporatívnom zdanení zohrávajú veľmi významnú úlohu pri rozhodovaní o lokalizácii investícií. Na jeho prácu nadviazali Bellak, Leibrecht a Damijan (2007), ktorí potvrdili veľkú významnosť korporatívneho zdanenia vo vzťahu k prílivu PZI do krajín strednej a východnej Európy. Konštrukciou indexu, ktorý odzrkadľuje investičnú atraktivitu danej krajiny sa vo svojej práci zaoberal Simmons (2003), pričom Mooij a Ederveen (2003) skúmali vplyv poklesu korporatívneho zdanenia v európskych krajinách na prílev PZI, vďaka čomu presne definovali citlivosť medzi danými veličinami. Buettner a Ruf (2007) vo svojej analýze potvrdili, že výška korporatívneho zdanenia ovplyvňuje ako umiestnenie, tak aj rozsah medzinárodných investícií. Lanaspa, Pueyo a Sanz (2008) poukázali na schopnosť národných vlád vplývať na investičné rozhodnutia investorov pomocou dane z kapitálových príjmov, pričom potvrdili všeobecný záver, že krajiny s nižšou daňovou záťažou sú čistými príjemcami PZI. Becker (2009) vyslovil záver, že nárast korporatívneho zdanenia spôsobí pokles daňových príjmov z dôvodu menšieho prílevu PZI do danej ekonomiky. Potencionálny investor nevníma ostatné výhody domácej ekonomiky (infraštruktúra, politická stabilita apod.), pretože už samotné vysoké daňové zaťaženie odrádza investora od realizácie investície v danom štáte. Na tento príspevok nadväzujú Overesch a Wamser (2010), ktorí sa zaoberajú daňovou politikou v oblasti korporatívneho zdanenia a jeho dopadom na investičné a lokalizačné rozhodnutia investora. Uvádzajú, že tento typ daní má vo všeobecnosti negatívny vplyv na obe základné rozhodnutia investujúceho subjektu. Oliviera (2012) rozširuje analýzu vplyvu korporatívneho zdanenia na prílev PZI o nadnárodné podniky, ktoré disponujú časovou investičnou flexibilitou. Záverom je vhodné doplniť vyššie uvedený text o prácu Devereuxa a Griffithovej (1998a) resp. Devereuxa a Griffithovej (1998b), ktorí sa zaoberali vplyvom priemerných a mezných daňových mier na prílev PZI. Zistili, že priemerné daňové miery výrazne vplývajú na investičné rozhodnutia investujúcich subjektov, pričom na druhej strane mezné efektívne daňové miery nemajú žiadnu prediktívnu silu ohľadom rozhodnutia lokalizácie investície
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že miera korporatívneho zdanenia ovplyvňuje aj ľudský kapitál. Úvodom je možné uviesť práce Iyiguna a Owena (1996), Tamuru (2002), Wheelera (2005) či Richtera a Wiggera (2012), ktorí sa zaoberajú vplyvom ľudského kapitálu na ekonomický rast. Všeobecným výsledkom ich výskumov bolo potvrdenie jednoznačného pozitívneho vzťahu medzi danými veličinami. Tremblay (2010) poukazuje na neexistenciu neutrálneho vzťahu medzi korporatívnym zdanením a investíciami do ľudského kapitálu, pričom Lin (2001) dokazuje, že medzi danými veličinami existuje pozitívna korelácia, avšak len v prípade, že daňové príjmy sú výhradne použité k akumulácii ľudského kapitálu. Zeng a Zhang (2001) sa vo svojej práci zaoberali rastovými efektmi daní, pričom prišli k záveru, že dane z kapitálových príjmov sú škodlivé pre ekonomický rast, a to z dôvodu domotivujúcich dopadov na tvorbu úspor a kapitálových investícií. Braun (2010) uvádza, že firmy vo všeobecnosti investujú do výcviku svojich zamestnancov s cieľom zvýšenia príjmu z mezného produktu práce, pričom tento zvýšený mezný príjem by mal pokryť náklady investície do ľudského kapitálu. Na druhej strane Jacobs (2002) uvádza, že ľudský kapitál je nelikvidný a neposkytuje dostačujúcu úroveň istoty. Z tohto dôvodu finančné inštitúcie poskytujú peňažné prostriedky na investície do ľudského kapitálu len vo veľmi malej miere. Za hlavný motivačný prvok realizácie investícií do ľudského kapitálu považuje Jacobs (2007) daňové úľavy.
Miera korporatívneho zdanenia môže byť vyjadrená viacerými ukazovateľmi. Jedná sa napr. štatutárne daňové sadzby, implicitné daňové sadzby na kapitál, či efektívne korporatívne daňové sadzby. Možnosť objektívneho porovnávania daňového zaťaženia podnikov v rôznych štátoch podľa štatutárnej sadzby dani z príjmu je výrazne obmedzená z dôvodu nerovnakých pravidiel pre stanovenie výšky základu dane, ktoré vyplývajú z platnej daňovej legislatívy v danom štáte. Taktiež existuje ďalšie množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú čistú návratnosť investície. Konkrétne sa jedná napr. o ziskovosť investície, právny štatút investujúcej firmy, zdroj financovania, apod. Z tohto dôvodu je možné za racionálnejšie merítko porovnávania daňového zaťaženia považovať práve efektívne korporatívne daňové sadzby (EKDS). EKDS predstavujú sadzby, ktoré berú do úvahy nielen veľkosť štatutárnych daňových sadzieb z príjmov korporácii, ale aj iné aspekty daňových systémov určujúcich celkovú čiastku efektívne platených daní (Blechová, 2010).
Tak ako korporatívne zdanenie ovplyvňuje hospodársku situáciu jednotlivých krajín, tak vplýva aj na ekonomický stav a správanie sa jednotlivých podnikov v rámci každého národného hospodárstva. Prepojenie medzi kondíciou ekonomiky a aktivitou podnikateľských subjektov je veľmi výrazné. Z tohto dôvodu sa javí za potrebné zaoberať sa dopadom korporatívneho zdanenia na samotné podniky. Tento projekt by nadväzoval na projekt č. SP2012/105 - „Vliv investičních pobídek v rámci daňové politiky ČR na podnikatelské subjekty Moravskoslezského kraje v kontextu ekonomické krize“. Neanalyzoval by dopad EKDS len na podnikateľské subjekty v Moravskoslezskom kraji, ale došlo by k rozšíreniu analýzy na všetky kraje ČR, a to skrz rozdelenie podnikov na jednotlivé sektory.
Nakoľko projekt bude využívať EKDS je potrebné charakterizovať metódy merania efektívnych daňových korporatívnych sadzieb.
Szarowská (2008) v rámci merania EKDS uvádza tri metódy: metóda spätného makropohľadu, metóda dopredného mikropohľadu a metóda spätného mikropohľadu. Rozdiel v nich spočíva v prístupe použitých dát.
Metóda spätného makropohľadu je založená na výpočte efektívnych sadzieb pomocou agregovaných dát. EKDS sú určované ako pomer agregovaných daní z príjmov alebo ziskov k hodnote rôzne agregovaného daňového základu. Avšak táto metóda nie je najvhodnejšia pre rozhodovanie o alokácií investícii pre relatívne vysoký stupeň agregácie dát. Túto metódu využili napr. Devereux, Griffith a Klemm (2002) pri hodnotení vývoja zdanenia korporatívnych príjmov pre krajiny G7 a EÚ.
V rámci metódy dopredného mikropohľadu sa ukazovatele daňového zaťaženia využívajú pre analýzu vplyvu daní na investičné rozhodovanie korporácií, pričom umožňujú efektívne medzinárodné porovnávanie. Medzi základné metódy dopredného mikropohľadu EKDS je možné zaradiť metódu Kinga a Fullertona (1984). Táto metóda bola rozšírená a dopracovaná v rámci príspevku Devereuxa a Griffithovej (1998a). Hodnotenie realizácie investície je založené na efektívnej priemernej sadzbe dane (EATR), ktorá vychádza zo štandardného prístupu k meraniu efektívnej meznej sadzby dane (EMTR). Pod meznou investíciou sa rozumie taká investícia, u ktorej očakávaná miera návratnosti investície pred zdanením je postačujúca k tomu, aby presvedčila investora ku realizácii daného projektu, tzn. keď miera návratnosti investície je minimálne rovnako vysoká ako reálna úroková miera. EATR určuje efektívnu úroveň zdanenia investície pri rôznych úrovniach ziskovosti. Tento prístup využili Devereux a Griffith (1998b) v rámci ich príspevku, pričom dokázali, že EATR z korporatívnych príjmov predstavuje významný faktor pri rozhodovaní amerických investorov o realizácii danej investície v Európe. Gupta a Newberry (1997) využili EATR získané na mikroekonomickej úrovni k vyhodnoteniu daňovej reformy v USA.
Metóda spätného mikropohľadu je detailne popísaná v práci Buijinka, Boudewijna a Scholsa (2002). Umožňuje jasne stanoviť súčasnú úroveň EKDS pre danú oblasť, resp. sektor, pričom vo všeobecnosti existujú tri spôsoby stanovenia týchto efektívnych sadzieb. EKDS sa vypočítajú ako pomer medzi daňami odvedenými z korporatívnych príjmov alebo ziskov a daňovým základom, ktorým môže byť:
- celkový výsledok hospodárenia pred zdanením (tzn. výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením + mimoriadne výnosy – mimoriadne náklady);
- celkové provozné výnosy alebo čistý obrat;
- hrubý provozný výsledok hospodárenia (tzn. celkové provozné výnosy – provozné náklady – iné provozné poplatky a dane – osobné náklady).
Výpočet EKDS pomocou hrubého provozného výsledku hospodárenia v menovateli zlomku umožňuje porovnanie nielen jednotlivých krajín, ale taktiež aj podrobnejšie členenie podľa rôznych odvetví či veľkostných skupín. Tento spôsob výpočtu EKDS bude využitý v rámci projektu, pretože ten sa bude zaoberať dopadom korporatívneho zdanenia na vybrané sektory v ČR. Je potrebné si uvedomiť, že v každom sektore národného hospodárstva ČR sa nachádza veľké množstvo podnikateľských jednotiek. Samotná podnikateľská činnosť predstavuje významnú aktivitu, ktorá vo výraznej miere ovplyvňuje stav každej ekonomiky, pričom miera korporatívneho zdanenia patrí medzi faktory výrazne implikujúce spôsob či rozsah podnikania . Porovnanie miery zdanenia jednotlivých podnikov pomocou štatutárnych sadzieb nemá veľkú vypovedaciu schopnosť, a práve preto sa javí za potrebné porovnať zdanenie podnikov pomocou EKDS. Výhodou EKDS získaných pomocou vyššie uvedenej metódy a spôsobu bude, že tieto daňové sadzby budú vyjadrovať skutočné daňové zaťaženie konkrétnych sektorov. Na základe toho bude možné následne uskutočniť reálnu komparáciu zdanenia podnikov v rámci jednotlivých sektorov, pričom tieto sektory budú pre potreby analýzy členené podľa odvetvovej klasifikácie CZ-NACE.
Z národohospodárskeho hľadiska predstavuje súbor týchto sektorov najvýznamnejší celok v rámci tvorby hrubého domáceho produktu, pričom v sebe združuje nefinančné podniky. Ich hlavnou funkciou je produkcia tovarov a nefinančných tržných služieb. Táto skutočnosť zdôrazňuje vyššie uvedenú potrebu porovnania efektívneho korporatívneho zaťaženia skrz jednotlivé sektory.
Dáta potrebné pre výpočet EKDS budú získané z verejne dostupných údajov. Jedná sa konkrétne o systém národných účtov ČR (ročné národné účty), kde bude získaná približná hodnota hrubého provozného výsledku hospodárenia jednotlivých podnikov podľa zvolených sektorov. Sumu daní odvedených z korporatívnych príjmov alebo ziskov je možné zistiť z daňovej štatistiky ministerstva financií ČR, konkrétne sekcia 05 – dane a cla.
Ďalej budú v projekte využité tzv. metódy multikriteriálneho hodnotenia variant. Tieto metódy sú obvykle aplikované v prostredí manažérskeho hodnotenia variant. Avšak pre účel projektu bude multikriteriálne hodnotenie variant použité na makroekonomickej úrovni. Cieľom modelu je vo všeobecnosti nájdenie optimálnej varianty, ktorá bude najlepšie ohodnotená a stanovenie hierarchie jednotlivých variant podľa vybraných kritérií (Fiala, Dlouhý, 2006). V prvej fázy bude zostavená kriteriálna matica, ktorá je zložená z jednotlivých variant a kritérií (pre potreby projektu to budú daňová kvóta, implicitná daňová sadzba, efektívna daňová sadzba). Pre hodnotenie budú využité metódy stanovenia váh, Saatyho metóda párového porovnávania či Fullerova metóda. V poslednej fáze bude zrealizovaná citlivostná analýza pre zhodnotenie citlivosti na zmenu hodnôt váh a kritérií, čiže napr. či a akou mierou ovplyvňujú rôzne typy daňovej sadzby ekonomický rast v krajinách OECD.
Pomocou regresnej analýzy bude uskutočnená analýza závislosti výnosov korporatívnej dane na zvolených faktoroch. Literatúra zameraná na regresnú analýzu výnosov korporatívnych daní nie je príliš obsiahla a taktiež má obmedzenú zovšeobecňujúcu funkciu, pretože sa zameriava len na úzky vybraný zoznam vysvetľujúcich premenných, viď napr. Bénassy, Fotagné a Lahreche-Révil (2000), resp. Clausing (2007). V rámci projektu by bola uskutočnená analýza pre všetky členské krajiny OECD, pričom by došlo k využitiu modelu Kubátovej a Říhovej (2010). Daný model podľa autoriek obsahuje všetky dôležité faktory, ktoré majú vplyv na výnosy korporatívnych daní, vrátane daňových únikov či dlhového financovania. Dáta potrebné pre analýzu budú prevzaté z viacerých databáz. Z databázy OECD budú získané údaje o korporatívnych príjmoch, údaje o korupcii sú obsiahnuté v tzv. indexe vnímania korupcie, ktorý je zostavovaný Transparency International. Ďalšie potrebné dáta budú nadobudnuté z databázy World Develompent Indicators (IMF, World Bank, OECD).



Zoznam literatúry:
[1] ARNOLD, Jens, 2008. Do Tax Structures Affect Aggregate Economic Growth? OECD Economics Department, Working Paper No. 643.
[2] AUERBACH, Alan, 2001. Taxation and Corporate Financial Policy. National Bureau of Economic Research, Working Paper No. 8203.
[3] AUSCHAUER, David, 1988. Is Public Expenditure productive? Journal of Monetary Economics, Working Paper No. 23, pp. 177 – 200.
[4] BECKER, Johannes, 2009. Taxation of Foreign Profits with Heterogeneous Multinational Firms. CESifo, Working Paper No. 2899.
[5] BELLAK, Christian, Markus LEIBRECHT and Jože DAMIJAN, 2007. Infrastructure endowment and corporate income taxes as determinants of Foreign Direct Investment in Central and Eastern European Countries. Centre from Institutions and Economic Performacne, Working Paper No. 193.
[6] BLECHOVÁ, Beáta, 2010. Charakteristika přístupů používaných v EU pro hodnocení efektívního daňového zatížení příjmů korporací. SU OPF Karviná, Discussion Paper.
[7] BRADFORD, David, 1978. Factor Prices May be Constant, but Factor Returns are not. Economics Letters, vol. 1, pp. 199 - 203.
[8] BRAUN, Christoph, 2010. Optimal Taxation of Education with an Initial Endowment of Human Capital. RUB Department of Economics, Working Paper No. 210.
[9] BUETNERR, Thiess and Georg WAMSER, 2006. The Impact of Non-Profit Taxes on Foreign Direct Investment: Evidence from German Multinationals. Ifo institute and Ludwig Maximilian University of Munich, Discussion Paper.
[10] BUETTNER, Thiess and Martin RUF. Tax Incentives and the Location of FDI: Evidence from a Panel of German Multinationals. International Tax and Public Finance, vol. 14, pp. 151- 164.
[11] BUIJINK, Willem, Janssen BOUDEWIJN and Yvonne SCHOLS, 2002. Evidence of the Effect of Domicile on Corporate Average Effective Tax Rates in the European Union. Journal of Internationa Accounting, Auditing and Taxation, vol. 11, pp. 115 – 130.
[12] CLAUSING, Cimberly, 2007. Corporate Tax Revenues in OECD Countires. International Tax and Public Finance, vol.14, pp. 116 – 133.
[13] DEVEREUX, Michael, Rachel GRIFFITH and Alexander KLEMM, 2002. Corporate Income Tax Reforms and International Tax Competition. Economic Policy, vol. 17, pp. 451 – 495.
[14] DEVEREUX, Michael a Rachel GRIFFITH, 1998a. The Taxation of Discrete Investment Choices. The Institute for Fiscal Studies, Working Paper No. 16.
[15] DEVEREUX, Michael a Rachel GRIFFITH, 1998b. Taxes and the Location of Production: Evidence from a panel of US multinationals. Journal of Public Economics, vol. 68, pp. 335 – 367.
[16] EICHNER, Thomas, 2006. Corporate Income Taxation of Multinationals and Unemployment. CESifo, Working Paper No. 1868.
[17] FIALA, Petr a Martin DLOUHÝ. Základy kvantitativní ekonomie a ekonomické analýzy. Praha – Nakladatelství VŠE, 2006. ISBN 80-245-1087-1.
[18] GOOLSBEE, Austan, 1997. Taxes, Organizational Form and the Deadweight Loss of the Corporate Income Tax. National Bureau of Economic Research, Working Paper No. 6173.
[19] GRAVELLE, Jane and Laurence KOTLIKOFF, 1986. Corporate Taxation and the Efficiency Gains of the 1986 Tax Reform Act. National Bureau of Economic Research, Working Paper No. 3142.
[20] GUPTA, Sanjay a Kaye NEWBERRY, 1997. Determinants of the Variability in Corporate Effective Tax Rates: Evidence from Longitundinal Data. Journal of Accounting and Public Policy, vol. 16, pp. 1 – 34.
[21] HARBERGER, Arnold , 1962. The Incidence of the Corporation Income Tax. Journal of Political Economy, vol. 70, pp. 215 - 240.
[22] HARTMAN, David, 1982. Tax Policy and Foreign Direct Investment in the United States. National Bureau of Economic Research, Working Paper No. 967.
[23] HEATON, Hal, 1986. Corporate Taxation and Leasing. Journal of Financial and Quantitative Analysis, vol. 21, pp. 351 – 359.
[24] CHAMLEY, Cristophe, 1986. Optimal Taxation of Capital Income in General Equlibrium with Infinite Lives. Econometrica, vol. 54, pp. 607 - 622.
[25] IYIGUN, Murat and Ann OWEN, 1996. The Accumulation of Human Capital: Alternative Methods and Why They Matter. Board of Governors of the Federal Reserve System, Working Paper No. 551.
[26] JACOBS, Bas, 2002. Optimal Taxation of Human Capital and Credit Constraints. Tinbergen Instituce, Working Paper No. 044/2.
[27] JACOBS, Bas, 2007. Optimal Tax and Education Policies and Investments in Human Capital. Cambridge University, Working Paper No. 212.
[28] JOHANSSON, Asa et. al., 2008. Tax and Economic Growth. Organization for Economic Cooperation and Development: Economics department, Working Paper No. 620.
[29] JUDD, Kenneth, 1985. Redistributive Taxation in a Simple Perfect Foresight Model. Journal of Public Economics, vol. 1, pp. 59 – 83.
[30] KEUSCHNIGG, Christian, 2009. The Role of Corporate Taxation in a Large Welfare State. Swiss Society of Economics and Statistics, vol. 145, pp. 443 - 452.
[31] KING, Robert and Sergio REBELO, 1990. Public Policy and Economic Growth: Developing Neoclassical Implications. National Bureau of Economic Research, Working Paper No. 3338.
[32] KING, Mervyn and Don FULLERTON, 1984. The Taxation of Income from Capital. NBER University of Chicago, ISBN: 0-226-43630-6.
[33] KOTLÁN, Igor, Zuzana MACHOVÁ a Lenka JANÍČKOVÁ, 2011. Vliv zdanění na dlouhodobý ekonomický růst. Politická ekonomie, vol. 5, pp. 638-658.
[34] KUBÁTOVÁ, Květa a Lucie ŘÍHOVÁ, 2009. Regresní analýza faktorů ovlivňujících výnosy korporativní daně v zemích OECD. Politická ekonomie, vol. 4, pp. 451 – 470.
[35] LANASPA, Luis, Fernando PUEYO a Fernando SANZ, 2008. Foreign direct investment, industrial location and capital taxation. The Annals of Regional Science, vol. 42, pp. 413 – 423.
[36] LEE, Young and Roger GORDON, 2005. Tax Structure and Economic Growth. Journal of Public Economics, vol. 89, pp. 1027 - 1043.
[37] LIN, Shuanglin, 2001. Taxation, Human Capital Accumulation and Economic Growth. Japanese Economic Review, vol. 52, pp. 185 – 197.
[38] LIN, Hwan and Benjamin RUSSO, 1999. A Taxation Policy Toward Capital, Technology and Long-Run Growth. University of North Carolina, vol. 21, pp. 463 – 491.
[39] MATEI, Gheorghe and Daniela PARVU, 2009a. Aspects Concerning Corporate Taxation in the European Union. Finance – Challenges of the Future, Working Paper No. 2009.
[40] MATEI, Gheorghe and Daniela PARVU, 2009b. The Prospects of the Corporate Taxation Agreement in the European Union. Theoretical and Applied Economics, Discussion Paper.
[41] MOLE, Richard, 1988. Corporation tax on investment in plant and machinery: Two extreme cases. Loughborough University, vol. 16, pp. 457 – 467.
[42] MOOIJ, Ruud a Sjef EDERVEEN, 2003. Taxation and Foreign Direct Investment: A Synthesis of Empirical Reseach. CESifo, Working Paper No. 588.
[43] OLIVEIRA, Zambujal, 2012. Tax Competition for Foreign Direct under Information Uncertainty. Economic Modelling, vol. 29, pp. 2269 – 2273.
[44] OVERESCH, Michael a Georg WAMSER, 2010. The Effects of Company Taxation in EU Accession Countries of German FDI. Economic of Transition, vol. 18, pp. 429 – 457.
[45] RICHTER, Wolfram a Berthold WIGGER, 2012. Besteuerung des Humanvermögens. Technische Universität Dortmund, vol. 13, pp. 82 – 102.
[46] QUÉRÉ, Agnes, 2005. How Does FDI React to Corporate Taxation? International Tax and Public Finance, vol. 12, pp. 583 – 603.
[47] QUÉRÉ, Agnes, Lionel FONTAGNÉ a Amina LAHRECHE-RÉVIL, 2000. Foreign Direct Ivestment and the Prospects for Tax Co-Ordination in Europe. CEPII, Working Paper.
[48] SIMMONS, Richard, 2003. An Empirical Study of the Impact of Corporate Taxation on the Global Allocation of Foreign Direct Investment: a Broad Tax Attractiveness Index Approach. Journal of International Accounting, Auditing & Taxation, vol. 12, pp. 105 - 120.
[49] SORENSEN, Peter, 2004. Measuring the tax burden on the capital and labor. Cambridge: MIT Press, 364 s. ISBN 9780262195034.
[50] STEAWART, Kenneth and WEBB Michael, 2006. International competition in corporate taxation: evidence from the OECD time series. Economic policy, vol. 21, pp. 153 – 201.
[51] SZAROWSKÁ, Irena, 2008. Jak vysoké je korporátni daňové zatížení? GAČR, Discussion Paper.
[52] TAMURA, Robert, 2002. Human Capital and Economic Development. Federal Reserve Bank of Atlanta, Working Paper No. 5.
[53] TREMBLY, Jean, 2010. Taxation skills investment in frictional labour markets. International Tax and Public Finance, vol. 17, pp. 52 - 66.
[54] WHEELER, Christopher, 2005. Human Capital Growth in a Cross Section of US Metropolitan Areas. Federal Reserve Bank of St. Louis, Working Paper No. 65.
[55] ZENG, Jinli and Jie ZHANG, 2001. Long-Run Growth Effects of Taxation in a Non-Scale Growth Model with Innovation. National University of Singapore, Working Paper No. 0104.

Harmonogram výskumu (2013):
január – február: príprava výskumu, rešerše literatúry, spracovanie metodológie;
marec – máj: zber dát a ich spracovanie;
jún – júl: vyhodnotenie dát, spracovanie výsledkov;
august – september: analýza získaných dát, spracovanie výsledkov;
september – október: spracovanie článkov a príspevkov;
november – december: spracovanie záverečnej správy.

Členové řešitelského týmuIng. Veronika Nálepová
Ing. Lenka Janíčková, Ph.D.
prof. JUDr. Ing. Igor Kotlán, Ph.D.
Doc. Ing. Mgr. Zuzana Machová, Ph.D.
Ing. Rudolf Macek
Ing. Zuzana Šporková
Bc. Petra Uličná
Specifikace výstupů projektu (cíl projektu)Tento projekt by nadväzoval na projekt č. SP2012/105 - „Vliv investičních pobídek v rámci daňové politiky ČR na podnikatelské subjekty Moravskoslezského kraje v kontextu ekonomické krize“. Neanalyzoval by dopad efektívneho korporatívneho zdanenia len na podnikateľské subjekty v Moravskomslezskom kraji, ale došlo by k rozšíreniu analýzy na všetky kraje ČR, a to skrz rozdelenie podnikov na jednotlivé sektory podľa CS – NACE. Hlavným cieľom projektu bude vyhodnotiť vplyv efektívneho korporatívneho zdanenia na jednotlivé sektory ČR. Pomocou metódy spätného mikropohaľdu budú vypočítané a následne porovnané EKDS pre jednotlivé sektory ČR. Týmto sa podarí zistiť skutočné efektívne zaťaženie podnikov v daných sektoroch, pretože podnikateľskú aktivitu je možné vo všeobecnosti považovať za jeden z hlavných „motorov“ ekonomického rastu.
V rámci projektu budú naplnené čiastočné, sekundárne ciele. Pomocou citlivostnej analýzy bude zhodnotená citlivosť medzi jednotlivými typmi daňových sadzieb a ekonomickým rastom v krajinách OECD. Ďalším sekundárnym cieľom bude prostredníctvom regresnej analýzy preskúmať vzťah závislosti výnosov korporatívnej dane na zvolených faktoroch v rámci krajín OECD. Bude vychádzať z modelu Kubátovej a Říhovej (2010), ktorého výhodou je, že v sebe zahŕňa všetky významne premenné, ktoré môžu na základne súčasného poznania ovplyvňovať výnos z korporatívnej dane.


Výstupom projektu SGS bude záväzne minimálne 50 bodov.

Zoradenie výstupov podľa hodnotenia výsledkov podľa RVV:
- monografia vo svetovom jazyku (40 bodov);
- jeden článok v impaktovanom časopise, napr. Politická ekonomie, Eastern European Economics, predpokladaný rok publikácie: 2014 (15 bodov);
- dva články v recenzovanom časopise, napr. Národohospodářský obzor, Ekonomická revue, predpokladaný rok publikácie: 2013 (8 bodov);
- účasť na dvoch konferenciách, konkrétne: v septembri 2013 konferencia v rámci katedier NH VŠB-TU Ostrava a Obchodno podnikateľskou fakultou v Karvinej; the 12th annual international symposium Economy and Business: Economic Development and Growth.

Rozpočet projektu - uznané náklady

NávrhSkutečnost
1. Osobní náklady
Z toho
29480,-29480,-
1.1. Mzdy (včetně pohyblivých složek)22000,-22000,-
1.2. Odvody pojistného na veřejné zdravotně pojištění a pojistného na sociální zabezpečení a příspěvku na státní politiku zaměstnanosti7480,-7480,-
2. Stipendia156520,-156520,-
3. Materiálové náklady42000,-44207,-
4. Drobný hmotný a nehmotný majetek5000,-2904,-
5. Služby34000,-44766,-
6. Cestovní náhrady12000,-1123,-
7. Doplňkové (režijní) náklady max. do výše 10% poskytnuté podpory31000,-31000,-
8. Konference pořádané VŠB-TUO k prezentaci výsledků studentského grantu (max. do výše 10% poskytnuté podpory)0,-0,-
9. Pořízení investic0,-0,-
Plánované náklady310000,-
Uznané náklady310000,-
Celkem běžné finanční prostředky310000,-310000,-